Verila som že môj život je perfektný, že nemá chýb. Bohužiaľ po najjasnejšom slnku prichádza najsilnejšia búrka, ktorá ma zmietla späť na zem. A tak som si uvedomila pravdu.
Každé ráno tá istá kefka , každé prázdninové ráno po zobudení ten hnusný pocit, každé školské ráno ten istý zhon , každý deň takmer tí istí ľudia...Potom prichádzajú problémy , a keď konečne sú vyriešené prídu ďalšie..Tá istá kultúra , to isté mesto , v ňom stále rovnaký ľudia...Takto vzniká rutina. Minulé leto som si namýšľala , aká som v lete zaneprázdnená , ako každý deň chodím von , ako je úžasne, no neuvedomovala som si základ. Každý deň čo som bola vonka to bolo to isté mesto,samozrejme že som navštevovala aj iné mestá , tie isté ulice , rutinné a nudné rozhovory . Vtedy som si to neuvedomovala , ale teraz si to uvedomujem. Jasné , mám nudný život , niektorí majú party hard life , ale neradujte sa .Aj to keď to budete robiť často skĺzne k rutinne. Ako spôsobiť , aby som obmenila môj život ? Aby znovu neskĺzol k stereotypu.Napadlo ma presťahovať sa ale to asi nepôjde .
Dopadnúť späť na zem je trošku ťahšie , pretože konečne vidíš veci také aké sú a preto ich asi nenávidíš.
Ale samozrejme späť k úvodu, po najsilnejšej búrke vídi slniečko , a vidíme aj dúhu..Takže dúfam že sa v mojich (ne)istotách prejaví kus zmeny , menšia obmena , a to bude moja dúha a slnko :) No aj to prináša život , v nudnom a malom mestečku .
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára